Obsah

História

Spišská Magura patrí k archeologicky málo preskúmaným oblastiam, skromné historické pramene o pôvodnom osídlení územia za Spišskou Magurou, na ktorom vznikla aj obec Veľký Lipník, uvádzajú, že prví osadníci boli slovanského pôvodu, žijúci na tomto území na zvykovom práve.

Intenzívnejšie osídľovanie tohto územia sa začalo až v druhej polovici 13. storočia a do obdobia rokov 1235-1270 (vláda uhorského kráľa Bélu IV.) spadajú aj počiatky obce Veľký Lipník, keď na jej územie prišli Rusíni a Nemci povolaní Bélom IV. na zaľudnenie okrajových oblasti uhorského kráľovstva po tatárskom vpáde (tzv. šoltýska kolonizácia na nemeckom práve).

Karol Róbert, uhorský kráľ v rokoch 1308-1342 daroval toto územie (Lipnický les - silvam Lypnice) v roku 1314 (prvá písomná zmienka o obci) Juliusovi Gorgeyovi (syn Hanusa zo Spišského Hrhova-Gargowa) a v krátkom čase sa tu rozrástla obec s následovnými dobovými názvami:

  • 1330.... Lupnik
  • 1338.... Fellyupnik alebo Felwpnik s časťami Olupnyk, Wylupnuk,....
  • 1396.... Lyndona, Lyndnou
  • 1770.... Lipnik

Po šoltyskej kolonizácií ostali na území obce neosídlené ešte rozsiahle najmä lesné plochy a tak sa obec Veľký Lipník počas ďalších dvoch storočí (15. a 16. storočia) ďalej dosídľovala prevážne Rusínmi z pravlasti Haliče, ktorí sa venovali pastierstvu a chovu dobytka - tzv. Šoltýska kolonizácia na valašskom práve.

Od svojho vzniku mala obec prevážne poľnohospodársky charakter, obyvatelia sa živili najmä roľníckou činnosťou (osídlenie na nemeckom práve), alebo pastierstvom a chovom dobytka (dosídlenie na valašskom práve).

Pastierske tradície symbolizuje aj erb obce, ktorý obec používala od 16. storočia do druhej polovice 19. storočia a historickú predlohu obec na doporučenie Heraldickej komisie MV SR dôsledne rešpektovala aj pri obnove erbu v súčasnosti.

Popri málo výnosnom poľnohospodárstve sa obyvateľstvo začalo zaoberať aj remeselnou činnosťou (ručné tkanie kobercov, výroba a farbenie plátna a súkna, ...) a príležitostnými povolaniami. Známe je najmä vandrovné drotárstvo, ktorým sa živilo veľa mužov z obce.

Ťažké životné podmienky, zaostalý systém v poľnohospodárstve a nedostatok iných pracovných príležitosti boli na prelome 19. a 20. storočia príčinou hromadného vysťahovalectva obyvateľov obce za prácou do cudziny a to hlavne do Spojených štátov amerických a Kanady.

Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945 sa niekoľko rodín z obce vysťahovalo (optovalo) na Ukrajinu (bývalý Sovietsky zväz), niektoré rodiny sa skôr či neskôr vrátili späť na Slovensko.